Zaloenie klubu
Prv preteky
11. - 12. decembra 1960 sa poriadaj na naom zimnom tadine prv preteky zpadoslovenskho kraja za časti takch pretekrov, ako boli Ondrej Nepela, J.Mrzkov-Dočekalov, J.Kramperov, E.Groajov a J.Hlavčkov, ktor prili z Bratislavy predviesť svoje skr exhibcie ne sťan jazdy, ktor poznme dnes. Nai trneri a rozhodcovia si robili u v tom čase vkonnostn triedy, pretoe pochopili, e bez teoretickej prpravy a vlastnho zdokonaľovania sa ned pracovať. V ďalom obdob sa poriadaj oblastn sťae troch oddielov - Trnava, Nitra, Trenčn. Za trnavsk pretekali Petrkov, Rozičov, igardyov, Durdk, Pilarik,Leifer. Medzi najtalentovanejie patrila Vejmelkov. Z mladej kategrie tu boli Viinsk, Pogayov, Rosvalov, Oprchalov Jančovičov-Kučerkov, Raksov, Rajnicov, Jankola, Machov-Valachov, uryov. U ns začnali i srodenci Eva a Allan Bhmovci, ktor sa odsťahovali neskr do Bratislavy. Postupne vak poiadavky na trnovanie bolo potrebn zlepiť, nroky sa zvyovali, no technick vybavenosť starho tadina klesala.
Ťak roky sedemdesiate
V roku 1974 sa tadin zatvra. tafetu organizovania činnosti preberaj ďal predsedovia pn Vejmelka a pn Petrk. Obdobie 1974-79 je obdobm ivorenia, ale aktivita oddielu nezanik. Vkonnosť pretekrov sa zniuje. Krasokorčuliari trnuj na inch zimnch tadinoch. Pomocn ruku im podvaj v Trenčne, Nitre, Skalici, Topoľčanoch. K novm aktrom organizovania krasokorčuliarskeho ivota sa pripjaj pn Karol Babic a Jozef Rajnic.
Nov zimn tadin
V roku 1980 je dan do uvania nov zimn tadin, ani tento vak nie je kryt. Prvm predsedom na tchto miestach bol pn Vladimr Vokl. Oddiel pokračuje v trnovan bez jedinho trnera s vkonnostnou triedou. Iniciatvu ber do svojich rk mlad odchovanci Trnavy ako M.Petrkov, ktor bola i jedinou profesionlnou trnerkou, absolventkou FTV. Ako trneri psobia i pani Zigardyov-Rkayov, Jozek Jankola, Klaudia Jančovičov a neskr Katarna Rajnicov a Beata Machov-Valachov. Uskutočnil sa rozsiahly nbor det do prpravky. Medzi nimi figuruj men ako Ivo Hrabalk, Janka a Zuzka Adamovsk, Petra Horvthov, Michaela Voklov, Beta Gaparovičov, Erika Machčov, Anna Ferenczyov. Z mladch krasokorčuliarov to boli Ľubo Remi, Eva Borikov, Miroslav Bokor, Zuzana a Ivana Kabtov, Katarna Kovačocyov, Alexandra Ferenczyov, Michaela Valachovičov, Tom Valachovič. Tto niekoľko rokov tvorili zkladn kder pretekrov. Janka Adamovsk-Čurmov a Ľubo Remi psobia teraz ako trneri oddielu. Anka Ferenczyov, Zuzka Kabtov, Beta Gaparovičov a Beta Valachov pomhaj pri hľadan talentov zo koly korčuľovania.
Trnavsk pohrik
Prv oddielov preteky na tomto tadine boli l.marca 1981. Od ďalej sezny sa trnavsk krasokorčuliari zčastňuj sťa i mimo Trnavy. K vkonnostnmu zlepeniu pomohla i monosť trnovania vo vtedajom oddiele Plastika Nitra. Nai zverenci zskavaj vkonnostn triedy - III, II VT. K spenm pretekrom obdobia 1985-90 patrili Ivo Hrabalk a sestry Adamovsk, ktor si vybojovali časť na Majstrovstvch Slovenska. Poriadali sa sťae Cena Trnavy, Trnavsk pohrik, Memoril Mrie Petrkovej. V roku 1990 sa zimn tadin opť zatvra z dvodu rozsiahlych stavebnch rekontrukčnch prc s cieľom vybudovať kryt ľadov plochu. Od roku 1990 v oddiele pracuje nov tvorčlenn vbor veden predsedom Vojtechom Adamovskm. Nae trningy sa opť presvaj mimo Trnavy. V roku 1993 sa začna prevdzkovať ľadov plocha na rozostavanom zimnom tadine. Otvra sa prvkrt kola korčuľovania pre 70 det. Odvtedy sa kon pravidelne kad rok. 27.februra 1993 sa organizuje ďal ročnk sťae Trnavsk pohrik. Sťa je sponzorovan Mestskm radom. V polovici roku 1993 bol premenovan oddiel, ktor a dovtedy existoval pod hlavičkou Spartaka TAZ Trnava. Spojil sa s hokejistami a vytvoril Klub ľadovch portov so sdlom na tomto zimnom tadine. Zakladajcimi portami boli krasokorčuľovanie a ľadov hokej. 8.septembra 1994 vtedaj primtor mesta Imrich Borbly a trnerka pani Agnesa Buřilov otvraj nov kryt zimn tadin. Z počtu aktvnych pretekrov zostvj M.Bokor, A.Ferenczyov, Katka Kňavov, Michal Hajdek a Mirka Masarovičov. Prichdza prliv novch det. Trnava nadvzuje drubu s oddielom v Břeclavi. S pocitom dobre vykonanej prce odovzdva Ing. Vojtech Adamovsk tafetu novmu predsedovi Jozefovi Ondrejičkovi.
Striedanie generci
Nastupuje nov genercia det, rodičov, organiztorov tohto krsneho zimnho portu, ktor si pripomna v tomto obdob 40-ročn pť za slvou, spechmi a oceneniami. Do oddielu nastupuj pretekri Petra Kočnrov, Veronika trbkov, Radka Reiterov, Anka Janoovičov, Tatiana Zmov, Anton Kohutovič, Andrej Valach, Alexandra Valachov, Helena Slovkov, Petra Kňakov, Ivana Chatrnuchov, Nina Smičkov, Natlia Jurkov, Petra Ondrejičkov, Michal Bňovsk, Veronika Bňovsk, Peter Barnk, Zuzana Barnkov, Michaela Bartoov, Peter Konečn, Mria Vymazalov, Michaela Makov, Katarna Babalov, Mirka Vargov, Natlia Fagov. V oddiele pracuje 5-členn vbor, trnuj pani O.Rkayov, PharmDr. B.Valachov, J.Adamovsk-Čurmov, Dana Ľuptkov. Poriadaj sa ďalie ročnky sťae Trnavsk pohrik, nad ktorm berie ztitu primtor mesta Ing. tefan Bonk. Vďaka lepiemu ekonomickmu rozvoju v tejto oblasti sa pretekri aktvne zapjaj do sťae Slovenskho pohra, reprezentuj Trnavu na Majstrovstvch Slovenska, zskavaj kvalifikačn testy. Vzrast i zujem o kolu korčuľovania. Organizuje sa dvakrt do roka a prilo na ňu okolo 130 det.
Memoril Emila Skkalu
Trnavsk oddiel je poveren organizovať sťa Memoril Emila Skkalu. Tento memoril je zroveň Majstrovstvami Slovenska v kategrii ndeje. Trnavsk pohrik patr medzi spen slovensk sťae, dkazom čoho je i veľk časť pretekrov, poprednch členov a organiztorov SKrZ. Prichdzaj rozhodovať aj medzinrodn rozhodcovia. O organizovan naich pretekov sa pochvalne vyjadruj a radi ns navtevuj. Niektor dokonca kontatuj, e n Mestsk zimn tadin patr medzi najkrajie a je monosť poriadať na ňom i medzinrodn preteky. Oddiel sa zaraďuje medzi popredn krasokorčuliarske oddiely na Slovensku, v počte pretekrov i vo vkonoch. K tomu dopomohli i trningy s profesionlnymi trnermi, ktor k nm prichdzali z Nitry a Bratislavy - Liana Drhov, Vladimr Dvojnikov, Vadim Mousin. Anton Kohutovič sa umiestnil na 2.mieste MSR v kategrii mladch iakov, Miroslav Bokor zskal kvalifikačn test č.3, napreduj deti v kategrii ndeje ako M.Makov, M.Vargov, K.Babalov. Členovia vboru pochopili, e bez profesionlneho trnera s vynikajcimi trnerskmi sksenosťami a praxou sa tento port ned robiť kvalitne na vysokej profesionlnej rovni. Takto trend nastpili najlepie oddiely na Slovensku. Oddiel, ktor nem profesionlneho trnera, nie je schopn napredovať. Začali sme sa boriť s ďalmi problmami - zskať kvalitnho trnera. Keďe na Slovensku sa nm nepodarilo nikoho njsť, obrtili sme sa o pomoc do zahraničia.
Vznik Korčuliarskeho klubu
Navye KĽ sa rozpadol a v roku 1997 vznik Korčuliarsky klub pod vedenm sprvcu zimnho tadina pna Petra Pejkoviča. Vďaka nemu sa klub rozril o nov port - rchlokorčuľovanie. Po dlhoročnom hľadan sa nm podarilo njsť trnerku z Ukrajiny pani Tatianu Lopuchinovnu - Isaevu. No jej profesionlna pomoc bola poskytnut iba niekoľko mesiacov. Nov vbor pod vedenm Mgr. Heleny trbkovej pokračoval v hľadan trnera ďalej. V sezne 1999 nastpil do oddielu profesionlny trner, zaslil majster portu pn Eduard Samochin. Pri jeho sksenostiach sme zskali najvyie majstrovstvo. Katka Babalov v kategrii ndeje sa v sezne 1999-2000 umiestňuje v rebrčku Slovenskho pohra na druhom mieste. V tomto obdob reprezentuje n oddiel i na medzinrodnch pretekoch v Brne, kde sa umiestnila na 7. mieste. Avak tto zahraničn trneri pozvan z Ruska a Ukrajiny sledovali hlavne svoje finančn zujmy a ich prca v naom oddiele nepriniesla očakvan vsledky. Okrem toho, e sa oddiel začal boriť s finančnmi problmami, objavili sa aj generačn problmy - odchdzanie najstarch det, čo bolo dsledkom zlej politiky predchdzajceho vboru.
Ďalie striedanie generci
Oddiel vak trpia opť problmy generačn. Deti dospievaj, strcaj motivciu dvať maximum portu, a tak krasokorčuľovanie opťaj. Pomerne dobre sa rozvja prpravka. No budcnosť uke, či vychovme i majstra. Terajm trnerom oddielu je Ľubo Remi. Prpravke sa venuje Janka Adamovsk-Čurmov. Verme vak, e oddiel bude pokračovať a napredovať, e sa opť njdu obetav a zanieten rodičia, organiztori, ktor sa bud snaiť tento oddiel iba pozdvihnť i napriek mnohm finančnm, medziľudskm konfliktom.